Tieto pohrebné miesta "pozoruhodnej vedeckej kvality" boli odkryté počas
prípravných prác na rekonštrukciu sanktusníka – štíhlej drevenej veže
situovanej na hrebeni strechy v bode, kde bočná chrámová loď pretína
hlavnú loď katedrály. Vo veži býva umiestnený malý zvon. Veža sa zrútila
následkom požiaru.
Medzi hrobkami bol "kompletne zachovaný sarkofág z olova v tvare
človeka". Predpokladá sa, že rakvu vyrobili pre vysokého hodnostára v
14. storočí po výstavbe katedrály (1163-1345).
Vedci tiež objavili kusy maľovaných sôch, ktoré sa nachádzali tesne pod
súčasnou úrovňou podlahy katedrály. Zrejme išlo o súčasť pôvodnej
chórovej priečky z 13. storočia – architektonického prvku oddeľujúceho
oblasť oltára od zvyšku hlavnej chrámovej lode.
K novým nálezom došlo v čase, keď sa rekonštrukčné tímy pripravujú na
inštaláciu obrovského lešenia v súvislosti s opätovným osadením
sanktusníka a potrebovali skontrolovať stabilitu podlažia. Pri tom
objavili podzemný vykurovací systém z 19. storočia; zmienený sarkofág
ležal medzi jeho tehlovými rúrami.
Napriek nadšeniu z nálezu čas hrá proti archeológom. Svoje práce totiž
musia dokončiť do 25. marca, ešte pred obnovením projektu rekonštrukcie.
Dôvodom je snaha parížskych úradov o dodržanie termínu plánovaného
znovuotvorenia katedrály v roku 2024.